„Pokud mají lidé s mentálním postižením zastávat roli „řádových“ občanů, musí jim být umožněno také vykonávat všemožné zájmové a rekreační aktivity“ (Valenta M., Müller O., 2007).
Čo je DS?
Zdravá ľudská bunka je tvorená zo 46 chromozómov, ktoré sú usporiadané v 23 pároch. DS charakterizuje jeden chromozóm naviac, kde existuje v bunke 22 párov a jedna trojica chromozómu 21. Celosvetovo sa vyskytuje v pomere 1:700 avšak vďaka pokročilejším možnostiam prenatálnej diagnostiky je možné ho zavčasu rozpoznať.
Príznaky
DS je najznámejšia porucha chromozómov a sprevádza ju celý rad vrodených chýb. Medzi najrozšírenejšie patria srdečné vady, poruchy štítnej žľazy, zvýšený výskyt záchvatov epilepsie, dýchacie ťažkosti a vyššie riziko hematologických nádorov (leukémia). Ich podstatnú časť sa už darí chirurgicky napraviť, čo zvyšuje vek, ktorého sa môžu Downíci dožiť. Sprevádzajú ho tiež typické vonkajšie znaky. Majú šikmý tvar očí spôsobený úzkymi očnými viečkami a kožnou riasou vo vnútornom kútiku oka. Ich lebka býva menšia a sploštená čo vyvoláva dojem okrúhlej tváre. Uši sú malé a nízko posadené. Často sa u nich vyskytuje makroglosia, čo je termín pre neobvyklé rozšírenie jazyka. Typický je malý mohutný krk a krátke končatiny a prsty. V dospelosti majú pomerne malú výšku a väčšina jedincov trpí miernou (IQ 50 až 70) až stredne ťažkou (IQ 35 až 50) mentálnou retardáciou. To spôsobuje ich emocionálne a motorické spomalenie. Ich rozvoj si žiada zvláštnu starostlivosť a individuálny prístup.
Terapie pre rozvoj motoriky u detí s DS
Deti s Downovým syndrómom sú pracovité, vytrvalé, radi odvádzajú dobrú prácu a sú učenlivé. Rozvoj motoriky je veľmi dôležitý pretože podnecuje vnímanie, porozumenie reči a postupne vyššie formy intelektových funkcií. Deti s DS sa snažia skúmať okolie a byť s ním v kontakte, hrať sa, behať a stať sa tak súčasťou kolektívu. Pri rozvíjaní motoriky sa u nás najviac uplatňujú metódy podľa Vojty a manželov Bobathových, ďalej orofaciálna regulačná terapia podľa Castilla Moralesa a obľúbené su aj terapie so zvieratami. Jemná a hrubá motorika sa rozvíja aj v rámci iných metód ako je napríklad ergoterapia, fyzioterapia, Feuersteinová metóda alebo terapia na rozvoj kognitívnych funkcií.
Vojtova metóda reflexnej lokomócie
Vojtova metóda je často využívanou metódou rozvoja hybnosti. Pracuje s dvoma základnými pohybovými prvkami, ktoré sú reflexné plazenie a reflexné otáčanie. (Trojan, S. a kol., 1996). Metóda je často kritizovaná pre svoju agresivitu páchanú na malých deťoch, niekedy sa dokonca hovorí o možnosti narušení citových väzieb medzi vykonávateľom terapie a dieťaťom. (Valenta, M., Müller, O., 2007).
Metodika manželov Bobathových
Úlohou terapie je obnovovanie poškodených funkcií centrálnej nervovej sústavy alebo vytváranie funkcií nových.
„Metoda vychází z předpokladu (podobně jako u Vojty, který na Bobathovy navazuje), že mnohé pohybové potíže dětí s dětskou mozkovou obrnou jsou způsobeny vlivem patologických tonusových reflexů a hlubokých šíjových reflexů, které dítě nemůže překonat pro poruchu centrálního nervového systému, jež však většinou není hrubšího morfologického rázu. Když se tyto reflexy podaří utlumit, může se rozvinout normální motorika“ (Trojan, S. a kol., 1996, s. 127).
Orofaciálna regulačná terapia (ORT)
ORT vyvinul profesor Rodolfo Castillo Morales . Kladie si za cieľ stimuláciu preverbálnych schopností a prípravu dieťaťa na následnú logopedickú starostlivosť. Táto terapia je neinvazívna a mala by navodiť príjemné pocity, napriek tomu pôsobí na celé telo.
Hipoterapia
Hipoterapia je spoločne s pedagogicko-psychologickým jazdením a rekreačným jazdením hanciapovaných súčasť hiporehabilitácie. Zmysel hipoterapie je založený na súlade pohybu koňa a klienta. Toto zladenie pôsobí na motoriku ako celok (Valenta, M., Müller, O., 2007).
Pri pohybe koňa dochádza k striedaniu napätia uvoľňovania tela klienta, ktorý je tým pádom nútený prispôsobovať sa tomuto pohybu.
Canisterapia
Pri rehabilitácii osôb s DS sa často využíva terapia psom, teda canisterapia. V spoločnosti psa dochádza k motorickému uvoľneniu, využívajú sa dotyky psa, polohovanie či hry na rozvoj motoriky.
Pre vývoj týchto detí je typické striedanie období stagnácie a prudkého rozvoja.
„Přibrzdění představují období, kdy se nám zdá, že si dítě žádné nové dovednosti neosvojuje.
Dočasná období klidu ve vývoji jsou však pro děti nesmírně důležitá. Během těchto fází si upevňují, co už se naučily, a procvičují si nové dovednosti. Mezníky, jichž děti v průběhu vývoje dosahují, jsou jenom viditelnou špičkou ledovce. Mnohem větší vývoj se děje ve skrytu, pod povrchem“ (Selikowitz, M., 2005, s. 57).
Je dôležité aby sme tieto deti v pohybe podporovali a pomáhali im prekonávať prekážky spojené s rozvojom motorických zručností.
Školy a inštitúcie
Na špeciálnych školách sa predovšetkým využíva normálna a zdravotná telesná výchova, základnou organizačnou formou TV je vyučovacia jednotka, ale je tu tiež možnosť využiť plavecké kurzy, turistické aktivity a športové hry, prípadne lyžiarsky kurz.
Popri štátnych inštitúciách sa samozrejme objavujú rôzne neštátne spoločenské organizácie a občianske združenia či nadácie. Významnou iniciatívou je „Národní rada zdravotně postižených České Republiky“ a existuje aj „Klub rodičů a přátel dětí s Downovým syndromem“.
Referenčný zoznam
Selikowitz, M.(2005). Downův syndrom. Praha: Portál.
Trojan, S., Druga, R., Pfeiffer, J., Votava, J. (1996). Fyziologie a léčebná rehabilitace motoriky člověka. Praha: Grada Publishing.
Valenta, M., Müller, O. (2007). Psychopedie. Praha: Parta.
www.downovsyndrom.sk
www.downuvsyndrom.wz.cz
Autoři: Adam Krajčovič, Jaroslav Benka, Renáta Siládiová
Nejnovější komentáře